Koronakríza nahráva rastu cien nehnuteľností. Po raste príde pád. Prečo?

Autor: Olívia Lacenová | 10.10.2020 o 10:43 | (upravené 20.10.2020 o 14:37) Karma článku: 2,28 | Prečítané:  159x

Kvôli nedostatku iných možností na míňanie presmerovalo svoju pozornosť na nehnuteľnosti viac investorov. To ešte urýchľuje rast cien. Cenové bubliny v niektorých mestách sú očividné.

Reštrikcie spojené s pandémiou COVID-19 síce negatívne zasiahli celý rad odvetví, ale paradoxne nahrávajú v prospech rastu cien nehnuteľností. Pri poslednej finančnej kríze z roku 2008 po páde banky Lehman Brothers pritom realitný trh reagoval prepadom a globálne si odpísal viac ako 10 percent zo svojej hodnoty.

Lenže momentálne je situácia iná. Keďže obmedzenia vlád súvisiace s ochranou verejnosti okresali možnosti na utrácanie za cestovanie, rôzne kultúrne podujatia, ale aj hromadné športové aktivity a celý rad ďalších činností, pozornosť verejnosti sa tak podľa časopisu The Economist sústreďuje na hľadanie možností investícií do nehnuteľností. Spolu s expanzívnou politikou centrálnych bánk a ďalšími opatreniami v niektorých štátoch ako zvýšenie dotácii na bývanie, zníženie/odklad platby daní to môže byť jedným z dôvodov, ktorý pomáha cenám smerom hore.

Napríklad v USA rástli ceny nehnuteľností počas troch „najhorších“ mesiacov po vypuknutí pandémie viac ako to bolo počas troch najlepších mesiacov pred vypuknutím poslednej finančnej krízy. Ako ďalej uvádza The Economist, ceny nehnuteľností v krajinách G7 sa v 2. kvartáli 2020 zvýšili o 5 päť percent.  Napríklad v Nemecku vzrástli až o 11 percent.

Zvýšenie záujmu o hypotéky je spôsobené aj  lepším úročením úverov. Zatiaľ čo Európska centrálna banka drží základnú úrokovú sadzbu na 0 už od marca 2016 a nezmenila ju ani po vypuknutí krízy,  Americká centrálna banka Fed znížila pásmo z 1,50 až 1,75 na 0 až 0,25 percenta a Bank of England  z 0,75 na 0,1 percenta. Pokles sadzieb v jednotlivých krajinách tak spôsobil aj nižšie úročenie hypoték, ktoré aj napriek lokálnemu sprísňovaniu podmienok priťahuje záujem verejnosti o vlastné bývanie alebo investíciu do ďalších nehnuteľností. 

Ďalším faktorom, ktorý mohol prispieť k rastu záujmu o kúpu nehnuteľností je aj fakt, že pandémia so sebou priniesla potrebu a rozšírenie práce z domu, teda tzv. home office. Spolu s tým, ako ľudia trávia viac času vo svojom byte alebo dome sa samozrejme zvyšujú aj ich nároky na komfort.

Nádeje množstva realitných investorov, na to, že nástup koronakrízy stlačí ceny nehnuteľností dole a budú si tak môcť dovoliť investovať za výhodnejších podmienok, sa zatiaľ rozplynul v diaľke. Samozrejme, do úvahy treba vziať aj fakt, že ceny nehnuteľností môžeme zaradiť medzi spätný hospodársky faktor, čo znamená, že ekonomický pokles odrážajú s určitým oneskorením. Je teda pravdepodobné, že pokles záujmu a cien ešte len príde. Prečo?

Spolu s rastom cien sa zvyšuje aj riziko realitných bublín. Navyše vzrástla nezamestnanosť a pracovné vyhliadky do budúcna v aktuálnom období neistoty tiež nie sú ideálne.  Podľa ročnej štúdie UBS Global Real Estate Bubble Index z konca septembra 2020 analyzujúcej 25 veľkých miest po celom svete sú výrazne nadhodnotené ceny nehnuteľností až v polovici skúmaných miest. Zo štúdie, ktorú realizoval UBS Global Wealth Management vyplýva, že Eurozóna je regiónom s najviac prehriatymi trhmi s bývaním. Na prvých priečkach sa umiestnili Frankfurt a Mníchov. Za nimi nasleduje Toronto, Hongkong, Paríž, Amsterdam a Zürich, (naopak podhodnotené ceny nehnuteľností možno nájsť v Chicagu).

V posledných štyroch kvartáloch sa zrýchlil priemerný ročný rast cien upravený o infláciu v analyzovaných mestách, čo aj v dôsledku vzostupu práce z domu pravdepodobne nebude udržateľné. Klesá totiž potreba obyvateľov nachádzať sa priamo v centre miest, čo môže mať z dlhodobého hľadiska najmä s ohľadom na predpoklad ďalších vĺn pandémie za následok tlak na ceny nehnuteľností smerom dole.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.


Už ste čítali?