Počas uplynulých dní absolvovali britskí poslanci sériu ôsmych hlasovaní o návrhoch, ktoré mali ukázať, či nie je možná iná podoba „rozvodu“ ako tá, ktorú s EÚ vyjednala britská premiérka Theresa Mayová. Na zozname bol tvrdý brexit, zotrvanie v spoločnom trhu, v colnej únii aj s kontinentom a taktiež druhé ľudové hlasovanie, ktoré by znamenalo ďalšie referendum aké sa konalo v roku 2016. Ani jeden z návrhov však neprešiel väčšinou v parlamente, nehovoriac o tom, že netreba zabúdať na dva roky príprav, ktoré mala Británia na odchod a ktoré – ako ukázali posledné mesiace – boli absolútne premárneným časom a neviedli k žiadnemu efektívnemu výsledku.
Keďže rozpoltená britská vláda sa doteraz nedokázala rozumne dohodnúť na finálnej podobe odchodu, Európska únia urobila veľké gesto prostredníctvom predĺženia termínu brexitu, ktorý bol pôvodne stanovený na 29. marca 2019, no zdá sa, že len oddialila nevyhnutné.
Tvrdé vytriezvenie prišlo len dva dni po tom, čo poslanci dolnej snemovne britského parlamentu schválili návrh zákona, podľa ktorého má Británia odísť z Európskej únie 12. apríla v prípade, že dovtedy neschváli dohodu a 22. mája v prípade, že by dohoda prešla.
Piatkové hlasovanie za schválenie dohody, ktorú už dvakrát britský parlament odmietol skončilo opäť neúspešne. V praxi to znamená, že Veľká Británia pravdepodobne opustí európsku úniu už o dva týždne prostredníctvom „tvrdého brexitu“ – teda bez dohody, čo bude mať výrazný negatívny dopad nielen na Spojené kráľovstvo, ale aj Európsku úniu, keďže takáto varianta výrazne naruší zahraničný obchod medzi pevninami.
K pozitívnemu výsledku hlasovania nepomohol ani posledný pokus Mayovej o zmenu názora nepriaznivcov dohody, keď na stretnutí Výboru 1922 oznámila, že v prípade schválenia odstúpi zo svojho postu. Misky váh nepresunulo dokonca ani vyjadrenie ministra zahraničných vecí Borisa Johnsona, ktorý oznámil, že dohodu podporí, napriek tomu, že doteraz sa staval tvrdo proti nej.
Reakcia trhov na situáciu bola doslova mizivá, keďže výsledok hlasovania bol viac-menej očakávaný a do vývoja na trhu bol započítaný, takže žiadny výraznejší výpredaj sa nekonal. Index FTSE 100 stratil „len“ 11 bodov a klesol na 7 270 bodov. Britská libra po hlasovaní oslabila o 0,7 percenta a hodnota menového páru GBP/USD sa dostala na úroveň 1,3030, v čom jej do určitej miery pomohlo aj posilnenie dolára. Za posledný rok celkovo stratila niečo cez 9 percent svojej hodnoty.
Z ročného hľadiska dianie okolo brexitu spolu s viacnásobnými výpredajmi na kapitálových trhoch zasiahlo aj akcie firiem v koši indexu FTSE 100, keďže od marca minulého roka si odpísal okolo 620 bodov. Dopad hlasovania sa však môže na trhoch výraznejšie odzrkadliť ešte neskôr, keď sa naplno prejavia všetky negatívne dosahy tohto rozhodnutia.
Neistota okolo výslednej podoby brexitu už dlhšie narúšala podnikateľské prostredie, dôveru investorov, ale aj investície firiem. Aj preto ratingová agentura Standard & Poor’s pred pár dňami znížila hodnotenie úverovej spoľahlivosti najväčšej britskej automobilky Jaguar Land Rover kvôli zlým hospodárskym výsledkom a avizovala ďalšie možné zníženie súvisiace s rizikom odchodu krajiny bez dohody s Bruselom.
Pred ohrozením krátkodobej ekonomickej aktivity v krajine pred pár dňami varovala aj Bank of England, ktorá ešte v novembri 2018 informovala, že firmy zastavili tok investícii v Británii dovtedy, kým nebudú jasné nové obchodné vzťahy Londýna s Bruselom.
Keďže všetky možnosti boli zrejme definitívne vyčerpané a hlasovania britského parlamentu skončili fiaskom, je na čase, aby sa trhy, firmy aj investori začali pripravovať na nevyhnutné následky, ktoré so sebou tvrdý brexit prinesie, hoci v hre až do poslednej chvíle zostáva stále aj možnosť úplneho zrušenia odchodu a žiadosť o dlhší odklad.
